Skip to content
World Watch

Údaje a ochrana súkromia: Slovensko (2026)

Komplexný zákonZoznam krajín 93 · A+

Slovenský systém ochrany údajov vychádza z priamo uplatniteľného nariadenia EÚ GDPR, doplneného zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý nadobudol účinnosť 25. mája 2018 a nahradil predchádzajúci zákon č. 122/2013 Z. z. Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOU), nezávislý štátny orgán so sídlom v Bratislave, pôsobí ako národný dozorný orgán a je riadnym členom Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB). Tento režim zaručuje fyzickým osobám všetky práva uvedené v nariadení GDPR a ukladá prevádzkovateľom a sprostredkovateľom povinnosti v súlade s nariadením, pričom obsahuje niekoľko výnimiek špecifických pre Slovensko, ktoré sa týkajú rodných čísel, monitorovania zamestnancov a údajov osobitnej kategórie.

Základná štruktúra

Nariadenie EÚ GDPR (nariadenie č. 2016/679) je priamo uplatniteľné; vnútroštátna implementácia prostredníctvom zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov; dohľad vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ÚOOU)

Kľúčové body

  1. Vnútroštátny vykonávací zákon

    Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov (prijatý 29. novembra 2017, účinný od 25. mája 2018) transponuje GDPR do slovenského práva, stanovuje prípustné vnútroštátne výnimky a vymedzuje právomoci a štruktúru ÚOÚ. Nahradil predchádzajúci zákon č. 122/2013 Z. z.

  2. Dozorný orgán, UOOU

    Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (UOOU) je nezávislý dozorný orgán Slovenska s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho predsedníčka, Zuzana Valková, zastupuje Slovensko v EDPB. UOOU môže uložiť pokuty až do výšky 20 miliónov eur alebo 4 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

  3. Výnimka týkajúca sa slovenského rodného čísla

    Zákon č. 18/2018 zavádza osobitné pravidlá týkajúce sa slovenského rodného čísla: s rodným číslom sa smie nakladať len v prípade, ak je to pre daný účel absolútne nevyhnutné; spracúvanie na základe súhlasu vyžaduje výslovný (a nie štandardný) súhlas; a zverejňovanie rodného čísla je zakázané, okrem prípadov, keď ho dotknutá osoba dobrovoľne poskytne.

  4. Pravidlá týkajúce sa monitorovania zamestnancov

    Monitorovanie pracoviska zo strany zamestnávateľov je povolené len vtedy, ak to odôvodňujú závažné dôvody súvisiace so špecifickým charakterom činnosti zamestnávateľa, čo predstavuje prísnejšie kritérium než štandardné ustanovenia GDPR. Zamestnanci musia byť vopred informovaní o povahe, spôsobe a rozsahu akéhokoľvek monitorovania.

  5. Povinnosť vykonania posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) a nariadenie č. 158/2018

    Správcovia musia v prípade spracovania s vysokým rizikom vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov. Procesné požiadavky upravuje nariadenie Úradu pre ochranu osobných údajov č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu údajov, pričom Úrad pre ochranu osobných údajov vedie národný zoznam operácií spracovania, pri ktorých je posúdenie vplyvu na ochranu údajov povinné.

  6. Prax pri vymáhaní

    V roku 2025 sa činnosť Úradu pre ochranu osobných údajov (UOOU) zameriavala na subjekty verejného sektora, ktoré nezákonne zverejňovali čísla zrodov v Centrálnom registri zmlúv; nadobudlo právoplatnosť viac ako 500 pokút v celkovej výške približne 470 000 €. Najvyššia zaznamenaná pokuta (50 000 €) bola uložená Sociálnej poisťovni za nedostatočné zabezpečenie spracovania údajov podľa článku 32 GDPR. Na Slovensku je nízka transparentnosť zverejňovania pokút, čo obmedzuje verejnú dostupnosť podrobností o jednotlivých rozhodnutiach.

Táto stránka je preložená len pre väčšiu prehľadnosť; rozhodujúca je anglická verzia, ktorá nepredstavuje právne poradenstvo.